Praveké nálezy na Žitnom ostrove
Žitný ostrov je z archeologického hľadiska pomerne málo známy región. Azda aj preto sa dodnes traduje že bol pre svoju povahu močaristého prostredia až do príchodu maďarských kmeňov neobývaný. Na základe nájdených archeologických materiálov, je však možné povedať, že tomu tak nie je. Žili tu už ľudia, ktorí tu po sebe zanechali kamenné náčinia, črepy rôznych hlinených nádob kamenné úštepy a ďalšie.
Pravdepodobne najstarším, doteraz objaveným nálezom Žitného ostrova je rohovcový odštep, nájdený v chotári obce Dolný Bar. Predpokladá sa, že nález patrí do obdobia neskorého paleolitu tj. obdobie 11 000 – 8 200 pnl. Nájdený predmet je však zatiaľ unikátom v rámci doterajšieho výskumu archeologických lokalít na Žitnom ostrove.
Častejšie sa objavujú pamiatky dokazujúce osídlenie ostrova človekom až z obdobia mladšej doby kamennej – neolitu (5000 – 3200 p.n.l).
V súčasnosti je zaznamenaných niekoľko významnejších archeologických lokalít, v ktorých boli objavené nálezy z tohto obdobia. Sú to napríklad sídliskové nálezy v oblasti Kéčska pusta medzi obcami Číčov a Holiare, kamenné sekery z obcí Mliečno a Veľká Paka alebo hrob v obci Pataš a pod.
Z eneolitickej fázy osídlenia Žitného ostrova, čiže z obdobia neskorej doby kamennej pochádzajú črepy z hrubých sivých a čiernych nádob, ale aj zlomky ľudskej lebky a zvieracie kosti z obce Bodza. Našlo sa tu aj dno a ucho nádoby, ale aj zlomky ľudskej lebky a zvieracie kosti.
Ďalšie nálezy z tohoto obdobia boli zistené v chotári mesta Veľký Meder. Sú tu zaznamenané sídliskové objekty, ale aj hlinený kadlub na výrobu medenej sekery, rôzne keramické meteriály a zvieracie kosti.
Z doby bronzovej sú známe archeologické náleziská okolo Dunajskej Stredy, Dolného Štálu, Klížskej Nemej, 
Mierova, Veľkého Mederu, Veľkej a Čukárskej Paky, Číčova atď.
Medzi známejšie náleziská tejto doby patrí chotár obce Janíky. Z tejto lokality pochádzajú bohaté kniežacie mohyly čačianskej kultúry z okruhu stredodunajských popolnicových polí.
Z doby železnej okolo roku 750 pred Kr. bolo preskúmaných niekoľko archeologických nálezísk. Patria sem mohyly z okolia Čukárskej Paky, Kvetoslavova a Šamorína, rovnako aj niektoré sídliskové nálezy z úseku Šamorín – Gabčíkovo.[8]
Najznámejšia lokalita, dokumentujúca dobu železnú sa nachádza v chotári obce Dunajská Lužná, ktorá je známa v európskej archeológii významným mohylovým pohrebiskom zo staršej doby železnej.
Copyright Štefan Bohuš
KÖNIG, T. – PIŠÚT, P.: Zberové nálezy z lokalít v okrese Dunajská Streda... c. d. s. 100 – 102.
Navrátil, Ľ. – Banič, V. – Áč, P. – Végh, F. – Rajský, D. – Kmeť, V.: Srdce žitného... c. d. s. 158 – 159.
Navrátil, Ľ. – Banič, V. – Áč, P. – Végh, F. – Rajský, D. – Kmeť, V.: Srdce žitného... c. d. s. 158.
TRUGLY, A.: Praveké nálezy z Bodze... c. d. s. 320.
CHROPOVSKÝ, B. – HROMADA, J. – VARSIK, V.: Druhá sezóna záchranného výskumu... c. d. s. 44 – 45.
Navrátil, Ľ. – Banič, V. – Áč, P. – Végh, F. – Rajský, D. – Kmeť, V.: Srdce žitného... c. d. s. 158.
DUCKOVÁ, M. – BLAHO, P.: Dunajská Lužná. História a súčasnosť. Dunajská Lužná 2004, s. 6.