Žitný ostrov

Žitný ostrov a doba rímska 

     Doba rímska (1. – 4. st. pr.n.l.) je zastúpená najmä nálezmi rímskych mincí z obcí Dobrohošť, Kvetoslavov, Lehnice a Topoľníky. Na základe doteraz známych pramenných materiálov možno však povedať, že Rimania sa na ostrove nijak významnejšie neangažovali. V časoch panovania cisára Trajána ochranná línia ríše kopírovala hlavný tok Dunaja.

     Dodnes existujú isté teórie, ktoré predpokladajú južnú hranicu s Rímskou ríšou nie na Veľkom, ale na Malom Dunaji. Naznačujúc tým, že ostrov mohol byť súčasťou Rímskej ríše. Tieto teórie boli doterajším archeologickým výskumom vyvrátené. Najmä výskum dvojfázovej osady vo Veľkom Mederi, dokladajúce germánske osídlenie na Žitnom ostrove je vážnym protiargumentom týchto teórií.

     Výraznejšie stopy z tohto obdobia na Žitnom ostrove teda nachádzame po osídlení germánskymi kmeňmi. Doteraz boli zaznamenané takéto lokality v Dunajskéj Strede, Kvetoslavove, Lehniciach a vo Vojke nad Dunajom.

     Najvýznamnejšia lokalita z tejto doby sa nachádza v chotári mesta Veľký Meder. Na základe doteraz objavených nálezov bolo možné počiatky tohto germánskeho sídliska zaradiť až do obdobia pred markomanské vojny, na základe stratigrafickej situácie sa predpokladá, že siaha až hlboko do 4. storočia.

Navrátil, Ľ. – Banič, V. – Áč, P. – Végh, F. – Rajský, D. – Kmeť, V.: Srdce žitného... c. d. s. 158.

PÜSPÖKI-NAGY, P.: Limes Romanus... c. d. s. 129-138

HEČKOVÁ, J.: Rimania & germáni na strednom Dunaji. Nitra 2005, s. 27.

Navrátil, Ľ. – Banič, V. – Áč, P. – Végh, F. – Rajský, D. – Kmeť, V.: Srdce žitného... c. d.  s. 18.

VARSIK, V.: Polykultúrne sídlisko a pohrebiská... c. d. s. 127 - 129.